Pozdravy z domova
MOONY A ŠNICEĽ
Možno sa na nich pamätáte. V dočasnej opatere sme mali naraz dvoch drobčekov. Prišli k nám s odstupom pár dní a každý s iným príbehom. Moony v deň, keď bol najkrajší spln Mesiaca. Pár dní po ňom Šniceľ, hneď na to, ako sa vykúpal v oleji zle uskladnenom na dvore jednej zvolenskej reštaurácie. Boli nerozluční, a tak to aj ostalo. Vyrástli a ich pani Anka nám o nich napísala toto:
„Ubehlo už šesť mesiacov od momentu, keď som, ani neviem ako, na webe natrafila na fotografiu čierneho mačiatka – kocúrika, s bielym podbradníkom v bielych ponožkách a velikánskymi šibalskými očami, ležiaceho v prútenom košíku na tyrkysovej deke.. Nehľadala som, ale poznám to "staré“ a dávno známe, že mačku netreba hľadať.., tá „vaša mačka“ si vás nájde sama. Mňa si tá moja našla.
A keby len jedna.. Rovno dve :-) Môj malý kocúrik si totiž u Slavky našiel kamaráta – o niečo staršieho kocúrika s podobným osudom, ktorý je takým malým medvedíkom a my sme nemohli túto „partu hic“ rozdeliť. A bolo to dobré rozhodnutie. Chalani, inak ich ani nevoláme, stále spolu skvelo vychádzajú, spolu sa hrajú a aj keď sa na chvíľu poberú každý do iného kúta stačí, že vedia, kde ten druhý je. Spolu, samozrejme, vymýšľajú aj lotroviny. Náš byt teraz znie smiechom a radi sa domov vraciame.
Leo (Monny), ten malý mačací medvedík už má 5 kíl, si cestu k nám hľadal pomalšie. Teraz sa však rád necháva nosiť na rukách po byte a vie presne naznačiť, ku ktorému oknu to v tomto momente má byť. Je celkom milé pozerať sa, ako rád asistuje pri umývaní zubov, pretože sonická zubná kefka mu dobre masíruje hlávku. Rád mi pomáha so žehlením, pretože niet nad vyvaľovanie sa v koši s čistou bielizňou a prečo by nevoňal aj on rovnako pekne? Nie je s ním skutočne žiadny problém, pretože je to pokojný, možno trochu lenivejší, ale milý a veľmi rozumný kocúrik. Rád sa však pridá k hravému Maxíkovi, keď niečo „zaujímavé“ vymyslí, aby v tom nebol predsa sám :-) Keď robí neplechu, stačí mu pekne povedať nie, čo na počudovanie rešpektuje.
Malý Maxík (Šniceľ), má už tri kilá. Naďalej je to hravé, šťastné a živé mačiatko, ktorému šibalstvo z očí stále kuká. A aj keď všetko musí vyskúšať, omotal si nás okolo labky :-) Aj my sa však pri tých mačičkách veľa učíme.. Napríklad, ako nenechať na mačke dostupných miestach mäso na rozmrazenie, lebo prídeme o obed, či vajíčka na koláč, pretože sa dobre gúľajú po kuchynskej linke. A malé cherry paradajky? Tými sa predsa dobre z kuchynskej linky hádže :-) Rád sa nechá nosiť na pleciach a ja len čakám, kedy sa mi začne predlžovať nos a narastie mi na ňom veľká bradavica. Ešteže to nevidia susedia, mala by som po povesti alebo by sa len utvrdili v tom, že predsa je to len ježibaba :-)
Maxík počúva veľmi nerád, ale pri ňom paradoxne platí, „že po dobrom ďalej zájdeš.“ A asi bude naozaj pravdou, že mačka radšej počúvne toho, koho má rada. A my, všetci doma, my tých chalanov milujeme."
- Mesto: Košice
