OZ Mačkin Majer

Nemo a Gill tiež čakali dlhšie na svoj skvelý spoločný domov. Vôbec nám to neuľahčovali a aj keď k nám prišli ako mačiatka, udržiavali si odstup a značnú mieru opatrnosti vo vzťahu k ľuďom. Ten pravý domov však prišiel. Ich pani Kamila nám o nich často dáva vedieť:

„Tak prvý týždeň máme za sebou. Predvčerom sa Nemo prekonal a sám od seba sa rozhodol, že sa potrebuje hladkať. A ako typický chlap sa rozhodol na túto činnosť využiť manžela. Chlap jeden nevdačny :D Na ďalší deň už pôsobil uvoľnenejšie. Ja sa ho síce stále nesmiem dotknúť, ale už som vhodná na hru.“

„S Gill som postúpila celkom slušne. Keď sa chce škrabkať, tak príde a môžem sa jej venovať. Keď nechce, tak sa skrýva aj naďalej.“

„Jedia, žijú :) Už sa nechajú pohladkať a evidentne sa im to páči. Vnímam to ako krok správnym smerom.“

„Je to s nimi zábava. A teda ako súrodenci veľmi nepôsobia. Okrem rozdielneho vzhľadu majú aj povahy rôzne. Čo je fajn. Krásne sa dopĺňajú.“

„Sú to mačky… A keď niečo nechcú, tak to fakt nespravia ani za nič :D“

„Z Nema sa stal pritulný kocúrik a už ani cudzí mu tak moc nevadia (pokiaľ nenarúšajú jeho súkromnú zónu). Gill si zachovala svoju nezávislú dušu. Obaja pôsobia šťastne a to nás teší, že si u nás zvykli. A jar si užívajú naplno.“

Vždy sa veľmi tešíme, keď od nich príde pozdrav. Je to príbeh mačiek a ľudí o tom ako si hľadali aj našli k sebe cestu. Kamilka, ďakujeme.