Blog
"DOBRÉ RUKY"
Všimli ste si ako pribúda inzerátov na rôznych portáloch, ktoré začínajú slovami: „Darujem do dobrých rúk…“? Navodzuje to v nás často pocit, že majiteľ sa z vážnych dôvodov vzdáva svojho zvieracieho miláčika a hľadá pre neho ten najlepší domov… Skúsme si povedať, čo sa vlastne deje. Ako sa z domáceho miláčika stane príťaž a bremeno, pretože tak to v mnohých prípadoch je. Čo je za tým a čo tomu predchádza?
Môže to byť napríklad aj taká krásna vec ako tehotenstvo. Samozrejme, majiteľ/majiteľka zvieraťa sa vopred nezaoberali myšlienkou na to, že raz budú chcieť mať deti. Ktože by to plánoval, že? Častokrát už s prvou zmienkou o očakávaní bábätka vzniká „tlak rodiny“ a zviera musí preč.
Nový člen rodiny – bábätko je niečo podobné ako tehotenstvo a v praxi to znamená len o toľko viac, že majiteľ/majiteľka v prvej fáze tlak rodiny zvládli, ale už ďalej sa pritvrdilo. „Čo keby sa niečo (určite hrozné) stalo, veď ti je dieťa prednejšie…“ Tu podliehajú aj odolní jedinci. Jediná šanca v oboch fázach je podpora partnera, a to, že obaja vedia od prvej chvíle, čo vlastne chcú. Vedia, že zviera si zadovážili nie na pár mesiacov, ale dlhodobo. U psa na 10 – 15 rokov, u mačky aj dlhšie.
Zmena v rodinných pomeroch – no áno, žiaľ, môže sa to stať každému. Partneri sa rozídu, rodina príde o hlavný príjem, nastanú „horšie časy“ nech si už pod tým predstavíme čokoľvek. Úprimne, keď si zadovážime zviera (je to tiež člen rodiny), treba rátať aj s možnosťou, že v podobnom prípade sa bude musieť postarať jeden z partnerov. Je dobré v tom mať vopred jasno. Znamená to uvážiť si veci dopredu s primeranou mierou zodpovednosti.
Presťahovanie/odcestovanie sa prihodí bežne. Ak však zistíte, že nájdenie nového podnájmu so zvieraťom je oveľa náročnejšie ako ste si predstavovali a nájomcovia vás so zvieraťom nechcú, veci sa skomplikujú. Rovnako zle to vyzerá ak sa zrazu rozhodnete odcestovať do zahraničia a len pred pár mesiacmi ste si zaopatrili mačku/psa. Skutočne ste s touto možnosťou vopred nerátali? Neplánovali ste to a veci sa dejú na poslednú chvíľu? Tak sme zase pri miere zodpovednosti a dĺžke platnosti našich vlastných rozhodnutí.
Pohodlnosť či to, keď zviera jednoducho omrzí, alebo nesplní akékoľvek očakávania. Milé mačiatko vyrastie (inak veľmi rýchlo, ani nezbadáte a aj tak ich všetci chcete), šteniatko už roztrhalo všetko, čo bolo v dosahu (kto by si to bol pomyslel) a treba ho stále venčiť, len času je zrazu menej… „Tie deti sa o vôbec nestarajú ako sľubovali a ostalo to mne na krku…“ Veru tak je, ak zadovážite zvieratko deťom, tak by ste si mali byť vedomí, že časom alebo rovno hneď, je to vaša starosť. Spoliehať sa na sľuby tých malých ľudí, čo behajú okolo a hovoria vám mama, tato, sa veľmi neopláca. Opäť sa dostávame k tomu, že všetko si je potrebné vopred dobre premyslieť a naplánovať. Nepodliehať náhlym emóciám bez uváženia. Zviera nie je hračka a musí byť naň pripravená celá rodina, inak sa vyskytne problém.
Nechcené dedičstvo, ktoré nie vždy padne vhod. Zaobstarali ste minulý rok babke šteniatko/mačiatko a zrazu sa oň nemá kto starať? Znie to dosť nerozumne, ale množstvo ľudí obdarúva starších členov rodiny zvieratkami, často mláďatami, ale nemá vopred premyslené, či sa napríklad počas zhoršenia ich zdravia, bude mať aj kto postarať. Netreba hneď myslieť na najhoršie, ale pozostalí si zväčša radi podelia všetko, ale o zvieratá, ktoré do poslednej chvíle spríjemňovali život ich príbuzným, sa postarať je problém. Žiaľ taká je realita. Opäť sa raz niečo neprehútalo tak, ako by bolo treba. Česť výnimkám.
Chcené/nechcené narodenie mláďať je úplne bežné a zdôvodňuje sa to rôzne. Matersky: „…aby mala aspoň raz mláďatá.“ Odborne: „Veterinár nám povedal, že treba kastrovať až neskôr…“ Razantne a hrdo: „Sme proti kastrácii.“ V každom prípade, je to vaše rozhodnutie a zodpovednosť. V jednej fáze si mláďatá želáte, v druhej už hľadáte niekoho, komu ich zveríte „natrvalo“. Lenže tu platí biznis pravidlo, staré známe pravidlo ponuky a dopytu. Smola, ponuka je väčšia ako dopyt a o vaše mláďatá sa pravdepodobne nikto nepobije. Je ich až priveľa. Vhodných, rozumej skutočne dobrých domovov, zase primálo. Časom sa okruh známych a priateľov, ktorí boli ochotní sa ich ujať naplní a máte čo? Problém.
Alergiu sme si nechali na koniec, pretože je všeobecne „najobľúbenejšia“ a patrí jej prvé miesto v pseudodôvodoch, prečo sa zviera dáva preč. Realita je však iná. Niektoré už spomenuté dôvody, často zakrývame práve alergiou. Úprimne, každý druhý človek je alergik a časom bude zrejme každý, keďže genofond je naša batožina, ktorá sa posúva ďalej. Toto dedičstvo sa nedá odmietnuť. Niektorí sme alergickí na pseudoalergikov, pretože vieme, že s alergiou sa žiť dá. Mnohokrát ľudia, s ktorými komunikujeme, ani nenavštívili imunológa a netušia na čo sú to vlastne „alergickí“. „Na mačku áno, ale na psa neviem…“ No samozrejme, že neviete, keďže vyšetrenie sa nekonalo. Týmto sa nechceme dotknúť skutočných alergikov. Naopak poznáme aj ľudí, ktorí sa starajú o zvieratá a prekonávajú denne sami seba a mnohí z nich sa dopracovali k akejsi forme „vypestovanej imunity“.
Tak sme si vymenovali pár dôvodov, ktoré sú za tým, že zvierací miláčik zrazu stráca domov. Je to vždy smutné a mnohokrát sa to týka zvierat v dospelom, či seniorskom veku.
Potom prichádza ten už citovaný inzerát: „Darujem do dobrých rúk…“ Čo sú to tie dobré ruky už poznáme z našich skúseností. Kto sa vám môže prihlásiť? Rátate s možnosťou, že to môže byť aj ktokoľvek nevhodný a ktokoľvek s nie práve najlepšími úmyslami? Dobre vie, čo má povedať a vie ako s vami komunikovať. Spomenieme naše skúsenosti, kedy majitelia darovali zviera a ani nevedeli presne komu, nevideli doklad totožnosti, či po týždni už nemali ani telefón na nového majiteľa, alebo ak aj mali, tak im telefón už nebral a netušili, kde vlastne býva. Neuveriteľné? Nie, úplne bežné. Dôverovali, nepreverovali a mnohých to ani nemrzí. Veď predsa napísali, že dajú len do dobrých rúk. Otrasný bol prípad mladého 15-ročného rómskeho chlapca, ktorý si na tom založil prázdninový biznis. Zoznámili sme sa s ním osobne ako inak – na inzerát. Predstavte si, že ľudia mu darovali množstvo rôznych zvierat v dobrej viere, že sa o ne postará. On ich naopak na internete ponúkal na predaj a kým sa nepredali, tak živorili v hrozných podmienkach.
Tu sa už dostávame k podstate veci, a tomu, čo chceme povedať. Ak vám na zvieratku záleží, tak nedôverujte, preverujte a kontrolujte.
Ak už hľadáte nový domov, tak zviera odovzdajte osobne tam, kde má v budúcnosti bývať. Ostaňte v kontakte aj naďalej a požadujte minimálne raz za čas fotografie z domova. Okruh záujemcov sa vám výrazne zníži (odbúrate tých nekorektných, žiadna škoda) a zvýšite šancu na ďalší pekný život vášho doterajšieho priateľa a spoločníka. Prípadne prestaňte množiť a uvážte si, či tá vaša Zorka naozaj šteniatka/mačiatka potrebuje…
A prečo je toto všetko pre nás dôležité? Pretože mnohé zvieratá sa z „dobrých rúk“ ocitajú rovno na ulici. Možno ušli, alebo… nezapadli do rodiny, kde na ne nemali ešte citovú väzbu, čas, nesplnili ich očakávania, čakajú bábätko, zmenili sa im rodinné pomery, odcestovali, stali sa alergikmi a my ich odtiaľ zbierame a rozmýšľame, komu asi tak mohli patriť. Ďakujeme.
