OZ Mačkin Majer

Príbeh nášho Mojka síce nezačal rozprávkovo, ale určite tak skončil. Veľmi sme sa báli, ako to zvládne po amputácií zadnej labky. Mal ju nefunkčnú, jej posledný článok chýbal a pri každom šuchnutí o podlahu alebo škrabadlo krvácala.

Báli sme sa zbytočne. Z Mojka sa stal už pár dní po zákroku veľmi aktívny, šantivý a pradivý kocúrik, do ktorého sa zahľadela jeho milá panička Zuzka. Jeho chýbajúcu labku nebrala vôbec ako hendikep. Okrem toho, že je skvelým poradcom pri výbere oblečenia, si zvykol aj určovať, kedy je vhodný čas na vstávanie z postele. Keď ráno zazvoní budík, priľahne ho, aby nebolo počuť zvonenie a mohol sa mojkať so svojou Zuzkou. My im obom prajeme čo najviac pohodových a veselých spoločne strávených chvíľ.